05 March 2006

Cvicme v rytme II. alebo ake divy robi vymena cvicitela...

Dobrych par nedelnych ran vstavam so svalovicou… Teda uz v sobotu doobeda stale v podvedomi tusim, ze nedela bude, na pohyb a premiestnovanie sa, zaujimava…
Od noveho roka sa totiz zmenila struktura treningov v mojom obluubenom fitku a zmena sa usla aj sobotnym poobediam – namiesto obluubenej cvicitelky Høy Puls-u prisiel cvicitel…
“Bjørn-Thore jmeeeeno meeee” : )
Vysoky, tmavohnede vlasy so zacinajucimi “kutmi” poosobia mimoriadne sexi, sympaticky, usmievavy a jeho charizma by sa dala kraaaajat… V jeho pritomnosti kazda zena na aerobicu cvici na 150% a lapajuc po dychu caka na okamih, kedy sa k nej aspon troska pribliizi a ona zazrie kuusok odhaleneho spoteneho chlapskeho tela…
Zaujimave, cez tyzden chodieva na Høy Puls asi 15- 20 “dievcat” a cez vikend je uz dobrych 15 minut pred zaciatkom treningu “vypredane”…

Hmm, ja som sa dnes len tak-tak vyguulala z postele… Bjørn-Thore mal vcera moooc kratke tricko : O)))))))))))))

dd

16 January 2006

Koncert vaznej hudby alebo ako Slovak kulturne vyzije v Norsku :)

Jednu novembrovu nedelu mi moja domaca spolu s Oskarom (jej trojrocny syn) zaklopali na dvere s tym, ze by ma chceli pozvat na koncert, ktory sa ma konat v ten isty vecer v Nidarosdomen (velky dòm v centre Trondheimu).
Sa musim priznat, ze sa mi nejak moc nechcelo, ale kedze uz som jednu podobnu ponuku zdvorilo odmietla, tak tuto som uz nemala to srdce, resp. prehovoril na fakt, ze v ten vecer mala spievat prave moja domaca
(pre neznalych – moja domaca je operna spevacka – sopranistka… Hmm, vela ludi sa pri zmienke o jej povolani len ustipacne pousmeje s poznamkou, ze mi zavidia privatne koncerty… ale pravdou je, ze to az take hrozne nie je. Byvam v tomto dome skoro pol roka, a len raz, ci dvakrat som mala chut jej to razne zatrhnut – a to vtedy, ked som mala den pred skuskou alebo som sa pripravovala na dolezity meeting ).

Nakoniec som privolila a domaca plna nadsenia na zahrnula kopou ”prospektov” a inych ”dolezitych” PR zalezitosti…
Koncert mal nazov – Gjenklang, Mektig musikk i Domen (hrali sa skladatelia – Stephen Melillo (American), Edvard Hagerup Grieg (Nor), Richard Strauss (Nemcur) a Hector Berlioz (Francuz), konat sa mal o 20.00 a vstupne pre dospelych – 175 NOK! (ano, ano, ziadny preklep) (Za 230 sa daju kupit pekne damske poltopanky : ))) = autorka tohto clanku je samozrejme zena : ))))))))))))

S domacou sme prehodili par zdvorilostnych viet ohladom koncertu, zatial co Oskar mi stihol poskakat po posteli a z podprsenky urobit provizorny prak – stihol este urobit par pokusov o vylepsenie, ked si ho konecne domaca vsimla, ospravedlnila sa mi a odisli…
Vobec ma nenapadlo sa jej spytat, ci by ma (ked uz pozyvala) zviezla do Dòmu autom… a tak… Takze som mala len jedinu informaciu – kde presne ten Dòm je a ze tam kdesi bude aj jej (ne)vlastna sestra.

Ok, rozhodla som sa teda ze na koncert zbehnem do mesta peso a spat pojdem busom. Je sice pravda, ze som troska lutovala, ze som domacej rovno nespytala, ci by ma nezviezla, ale nejak mi to pripadalo blbe. (A pokial si mozem vystacit sama, tak radsej nepytam pomoc…)

Vyrazila som o 19.30. Pred dverami som ale stretla domacu (som si myslela, ze je davno prec – ved ked ma spievat, tak sa hadam aj pripravit musi :O)) Tej ked som oznamila, ze sa chystam na jej koncert, uuplne ”obzila” a sama navrhla, ze ma zvezie (oo, ake lahke to bolo, ze? Dorotka?)

Clovek by predpokladal, ze ked ho hlavna protagonistka celeho vecera pozve + ho dokonca odvezie na miesto cinu, ze aj to vstupne hadam ”poriesi”… No ale opak bol pravdou.

Domaca ma zviezla do mesta a asi 100 metrov pred Dòmom nahle zastavila a ukazala na kaviaren, do ktorej chodia ”umelci” a zacala trepat nieco v zmysle, ze tu so mozes dat kavu, lebo je este skoro alebo tak nejak… az po ”chvili” mi doslo do mojej blondavej hlavky, ze to malo byt gesto, ze mam vystupit, dat si v tej kaviarni kofein, lebo koncert zacina ”az” o 10 minut :O)… Ok, vystupila som a ona sla dalej smerom k Dòmu…

Ja fakt neviem, ci som ja uuplne blba, ale i ked som necakala, ze ma na ten koncert vezme ”zadara”, tak som ale ani necakala, ze ma vysadi 100 metrov pred nim a posle do…
Neviem, ci sa za mna hanbila, alebo je to v Norsku jednoducho tak… Ale kazdopadne som ostala v miernom soku a vazne dumala, ze sa vratim peso spat na chyzu a vykaslem sa na jej koncert.

Nakoniec som ale predsa na tom koncerte bola – kedze som prisla prave ”vcas” a listky nemali oznacene sedadla, tak som splasila miesto niekde za stlpom… Hmm, aspon som mala moznost zmobilizovat aj ine zmysly nez zrak (oooo, kolka vdaka domacej za to, ze este aj 10 minut pred zaciatkom ma posielala na kofein, lebo VED ESTE JE CAS!)

Akustika v Dòme uzasna, ludi kopa – na moje prekvapenie – uuplne siroke spektrum – od dochodcov s vnucatami (ako sa nakoniec ukazalo, boli to povacsinou rodicia hudobnikov z orchestra : )) az po zamilovane pary a skupinky studentov.
Hudba okuzlujuca, zimomriavky po chrbte to istili a moja domaca excelovala.
To vsetko trvalo hodinu.

Po koncerte som sa odkraglovala na autobus, preratavajuc vstupne na slovenske koruny a vidinu, co vsetko som si za to mohla kupit… Aj ked nemam pocit, ze cena vstupneho bola primerana akcii, cert to ber, aspon som videla a zazila…

Cestou autobusom som ale stale nevedela pochopit domacej spravanie a nepochopila som to dodnes… A uz vonkoncom nie to, ze na druhy den som po prichode zo skoly nasla pred dverami mojej izby zanovny kuchynsky robot zn. Braun (a ja som prave ta, ktora vyvaaaaara do aleluja, he he he Vivat Restiky Celeho Sveta!!! : ))))))))))))) s odkazom, ze je nadsena a velmi rada, ze som dosla na jej koncert. A ze pevne veri, ze sa mi paci + ako bonus prilozila dalsie clanky a prospekty o jednotlivych pasazach koncertu…

To vsetko mam ako chapat???

14 January 2006

film

Prave som dopozerala Viewegh-Renc(ov) film – Roman pre zeny… Hmm, skvele!!! Juuj, akoby som seba videla :O) (ale len niekedy, samozrejme:))))

Presne take sme(,) zeny. Hmm, ale stale sa pytam, preco ten, ktory zavolat ma, nezavola, ale namiesto toho zavola ten ex??? aaaaa, vecny problem, telepatia medzi zenou a muzom na rozdiel od zena-zena nefungieren :O) :))))))))

A este nieco som zistila pri tomto filme – moje kucharske schopnosti su natolko mizerne, ze som si nedokazala pripravit ani popcorn! Nejak prihorel :O)

pomooc

08 January 2006

A predsa budem PhD alebo ako sa v Norsku dopracovat k titulu : )

Este mam chut pisat dalej, tak sa povenujem troska sofistikovanejsej zalezitosti nez je rozdavanie sladkosti kolegom…

A sice – ako funguje studium a obhajoba PhD prace. (upozornujem, toto je moja osobna skusenost, takze je mozne, ze oproti “oficialnym” pravidlam, resp. deadlinom sa moozu vyskytnut urcite nezrovnalosti)

Zacnem ale od samotneho podania prihlasky na PhD. Prihlaska ma 7(!) stran a je uzasne detailna, to znamena, ze pri jej vyplnovani clovek stravi dobre dva dni a pri kompletizovani dokumentov à la priloha, dalsie dva… À propos, prihlasku moze (zahranicny) podat az vtedy, ked ma od prislusnych uradov vydane norske ID – a to az taka sranda nie je – vid niektory z mojich predoslych “clankov”.

Finalne ju podpise potencionalny PhD kandidat a jeho supervisor a prihlaska je nasledne zaslana na schvalenie prislusnej komisii. Ako casto tato komisia zasadana netusim, ba ani netusim, kto vsetko v nej sedi, zrejme je tam zastupca (zeby sam pan SEF ?) institutu, pod ktory dany department spada a tiez zastupcovia fakulty.

Nemam pocit, zeby sa schvalovanie PhD admissions robilo automaticky, pretoze ako som mohla porovnat moje “vyrozumenie” a “vyrozumenie” pre moju kolegynu, ktora nastupila sice na iny project, ale v tom istom case ako ja – boli uuplne odlisne (teda co sa aditivnych podmienok tyka) a samozrejme bolo zjavne, ze komisia si tie prilohy nielenze poratala, ale i precitala a vyvodila patricne zavery…

V mojom pripade prihlaska bola odsuhlasena za tychto podmienok –
1. Do 6tich mesiacov odo dna rozhodnutia musim odovzdat “work plan” = cca 10 stranovy dokument, v ktorom zhrniem dovody, ciele a predpokladane vysledky mojej PhD prace. Musim sa priznat, ze sa mi don voobec nechce, ale podklady uz mam, “len” ich spracovat… (ostava mi este vela casu – 6 mesiacov od polovice septembra ??? : ))))))))))
2. Po kontrole mojho predosleho studia komisia prisla k zaveru, ze musim absolvovat namiesto troch kurzov
- (tie som si vybrala z mimoriadne sirokej ponuky a dovedna mali mat sucet kreditov min. 30. Co aj mali, a podla mojho skromneho predpokladu som mala mat “povinnu skolu”, ktoru som vramci tych troch rokov mala absolvovat, odkrutenu za necely rok : ))

PÀŤ !!! To znamena, ze okrem troch, ktore som si sama vybrala, mi „dali za ulohu” absolvovat dalsie 2 kurzy na doplnenie kvalifikacie… (co nie je problem absolvovat – ale za akych podmienok – skuska musi byt urobena na “prvykrat” a hodnotenie najhorsie B-cko! Co si myslim je problem ziskat uz pri beznom Master studiu, nieto PhD : ((((

Ok, uznavam, ze urobit Master z anorganiky a na PhD preskocit na chemicke inzinierstvo si priam ziada doplnenie kvalifikacie, ale – ale nastvalo ma to, ze s takouto moznostou student ani len nerata! Myslim tym, ze niekde v stanovach, resp. fakultnych dokumentoch by malo byt napisane, ze prijmacia komisia na vyhradne pravo pozmenit studijny plan PhD studenta vzhladom na jeho predosle stadium, resp. jeho relevantnosti vzhladom na to dalsie, ktore planuje. Preco nemoze byt jednanie medzi studentom a skolou obojstranne ferove? Ono sa to zda, ale tie kurzy vazne vyzaduju fest vela casu a ludia z projektu len neradi pocuju, ze som nemohla byt v labaku, lebo som sa ucila na skusku : ((

Hmm, ale nic sa nedeje tie dva kurzy naviac urobim, v podstate mi ani nic ine neostava (a propos, jeden z tych dvoch je uuplne “odveci” – nejake separacne techniky, ci co – ale prednasa to sef institutu, tak preto ho musim absolvovat – ako mi boli moje kolegyne vysvetlili : )))

Ok, takze prijatie na PhD by sme mali za sebou.
Teraz nastava tri roky (pre zahranicnych typu – JA. Ostatni, teda Nori robia PhD aj 7; 10 rokov… ich nikto nenahana a v podstate vela z nich hovno robia cele dni… a preco sa to Norom toleruje a Nenorom nie? Neviem, spytajte sa ich…) driny.
Pocas tych troch rokov za o vas ocakava asi 5 clankov – ako autor a min taky isty pocet ako spoluautor. Taktiez (aktivna! = minimalne poster) ucast na konferenciach a inych milych spolocenskych posedeniach : ))) V tomto stadium som momentalne aj JA!

Intermezzo – Pozicia PhD je riadne (a dobre :O)) platena, teda platia vsetky pravidla (dane, dovolenka, marodka) bezneho zamestnania.

Po absolvovani povinnej skolskej dochadzky a publikovani dostatocneho poctu clankov (zavisi od katedry a ctiziadosti jej sefa), sadnete si min. na mesiac – dva na rit a zacnete spisovat. Forma PhD thesis velmi zavisi od katedry – niekde gro prace tvori vlastna spisovatelska cinnost, niekde staci pozbierat svoje publikovane clanky, napisat k nim nejaky vseobecny obkec typu – “stav problematiky”, vypichnut hlavne zavery publikovanych clankov a thesis je na svete!
Jej forma je rovnaka pre vsetky katedry a instituty – format A5 (ako “maly” klasicky zosit), sivej farby.
Tà sa potom posle oponentom (zvycajne dvaja – podla typu a rozsahu prace) a niekedy o mesiac-dva nastane ten den! (hmm, neviem, aky je casovy rozsah medzi oznamenim terminu a uskutocnenim obhajob, ale v pripade mojho kolegu – ten uz na septembrovom katedrovom meetingu vedel, ze ma obhajoby 6.decembra… takze si myslim, pohodicka…)

Obhajoba sa sklada z dvoch casti. (obe su verejne)
Prva cast je prednaska (45 min.), zadanie ktorej dostane PhD kandidat cca 2 tyzdne pred obhajobami.
Tema je zvycajne len mierne pribuzna problematike, v ktorej doteraz pracoval, a ulohou je zistit, ci vie dotycny v kratkom casovom useku temu spracovat a odprezentovat na pozadovanej urovni. Po skonceni prednasky je tato cast obhajob uzatvorena, diskusia ani otazky povolene nie su!
Druha cast – prezentacia PhD thesis; prebieha vo forme prednasky (tiez 45 min.). Po nej nasleduje komentar prveho oponenta + jeho otazky a potom druheho oponenta. Az potom sa otvori diskusia pre verejnost, resp. pre pritomnych. Tato cast moze trvat aj dobrych par hodin, v zavislosti od oponentov a ich chuti bavit sa…

Po skonceni obhajob nasleduju gratulacie a ine srandicky… ako vsade inde…

No a vecer poriadna vecera (za pritomnosti rodiny, clenov katedry, oponentov a par obstaroznych profesorov, ktori su pozyvani skor zo slusnosti a ktori nikdy neodmietnu prist : O))) v dobrej restike, resp. hoteli (ako som ja mala moznost zazit). Spolocenske oblecenie nevyhnutne! Ja som si kvoli tomu kupila nove topanky a bluzku : )))
A potom zuurka, resp opitie… a to okrem hlavneho predstavitela, lebo ten je po celom dni taky zniceny, ze zvladne este par gratulacii po dezerte a odkvacne : )))))))))))))))))))))

08 January 2006

Cica, kukaj co zeres!!!

Ked som sa balila spat do Norska, tak ma (nielen) mama nabalila roznymi sladkostami – predovsetkym typu ”fit tycinka” a ine ”zdrave” zalezitosti…
A kedze som jej nemohla povedat, ze onedlho navstivim rodnu hrudu opat (a teda nema zmysel si brat 30 tyciniek, ale len napr. 5), bez komentara typu šomranie som ich poslusne napratala do kufra…

Po prichode do Norska ma napadla celkom mila myslienka (pozor, nestava sa casto!), ze ponuknem aj kolegovcov z nasho departmentu – celkovo 12 ludi…
(ono ta myslienka aj kvoli tomu, ze som si zaumienila do junovej dovolenky dake to kilecko schudnut : (( )
Vzala som teda sacicek s mixom tyciniek, pridala dake cajiky typu – Mistral – toz exportna kvalitka : O))) nech Noriaci vidia!

A tak som zacala obchadzat kancel za kanclom… ten, kto bol v kancli, mal na vyber a aj podakoval… a ten, kto nebol, tomu som nechala tycinku podla vlastneho uvazenia a jeden cajik ako bonus…

Co ma ale prekvapilo, ze ti, ktori si nasli tycinku na stole – ju pokojne zjedli bez toho, aby sa informovali, resp. prejavili aspon naznak snahy dopatrat sa, odkial sa ta tycinka na ich stole vzala – nie kvoli podakovaniu (ako ste si mnohi asi pomysleli), ale kvoli tomu, aby vedeli, co ”zeru” : ))))))))))))
Dokonca, ked som si bola urobit kavu, tak som sa zastavila pri jednom kolegovi, ktory v case rozdavania tyciniek v kancli absentoval, s otazkou, ci mu tycinka, ktoru si nasiel na stole, chutila – prekvapeny sa ma spytal, odkial viem, ze tam daku tycinku mal… – nakoniec sme sa na tom spolocne zasmiali a nezabudla som ho upozornit, aby si na buduce daval pozor na to, co konzumuje, najma ak nazov a zlozenie je v jazyku, ktoremu absolutne nerozumie…

Holt, nikdy nevies… co im nabuduce prinesiem : ))))))))))))))))))))))))

dd